Život Prešova
online
online
Na sviatok svätej Lucie mali kedysi svoje povinnosti aj mládenci
13.12.2005 Celý región
Najznámejším zvykom sprevádzajúcim na starej dedine sviatok svätej Lucie, pripadajúci na 13. decembra, bolo chodenie dievčat zahalených do bielych plachiet a...Najznámejším zvykom sprevádzajúcim na starej dedine sviatok svätej Lucie, pripadajúci na 13. decembra, bolo chodenie dievčat zahalených do bielych plachiet a so zamúčenými tvárami, po chalupách. Ich dôležitým poslaním bolo vyháňať zlých duchov, choroby atemné sily. Pomáhali si husacím krídlom a magickou silou cesnaku.
No na svätú Luciu mali svoje povinnosti aj mládenci. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach. Ťažko sa im zisťovalo, či je ich milý na polnočnej omši. Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli zbierať a to ich tak zdržalo, že im utiekol aj s tajomstvom. Deň sv. Lucie bol významný aj pre dievčatá zrelé na vydaj. V tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik vytiahli spod taniera, hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. Či bolo na ceduľkách naozaj dvanásť mien mládencov, alebo na všetkých iba jedno toho najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a...samozrejme pisateľka.
(TASR)
No na svätú Luciu mali svoje povinnosti aj mládenci. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach. Ťažko sa im zisťovalo, či je ich milý na polnočnej omši. Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli zbierať a to ich tak zdržalo, že im utiekol aj s tajomstvom. Deň sv. Lucie bol významný aj pre dievčatá zrelé na vydaj. V tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik vytiahli spod taniera, hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. Či bolo na ceduľkách naozaj dvanásť mien mládencov, alebo na všetkých iba jedno toho najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a...samozrejme pisateľka.
(TASR)
0
www.ZIVOTPO.sk
